WebZdarma.cz

Koniec snov o svetovláde (1943 - 1945)

  1. Situácia na frontoch roku 1942 a 1943
  2. Prelom na bojiskách a Teheránska konferencia 1943
  3. Operácia Overlord - 6. jún 1944 a oslobodzovanie Európy
  4. Jaltská konferencia - február 1945 a vznik OSN - apríl 1945
  5. Kapitulácia Nemecka - 8. máj 1945

Situácia na frontoch roku 1942 a 1943

Protihitlerovská koalícia sa začala formovať od roku 1941. Predstavitelia 26 štátov podpísali 1. januára 1942 vo Washingtone deklaráciu o spoločnom boji proti agresorom a zaviazali sa, že na tento cieľ použijú všetky svoje zdroje. Súčasne sa dohodli, že neuzavrú separátny mier a budú spolupracovať vo vojne až do konca. Protihitlerovská koalícia však nebola bez protirečení. Sovietsky zväz, ktorý v tom čase znášal hlavnú ťarchu bojov s Nemeckom na európskom kontinente žiadal otvorenie druhého frontu v Európe. Najmä britská vláda však nechcela riskovať. Spojeneckým vojskám sa v októbri 1942 pod vedením generála Montgomeryho podarilo uskutočniť úspešnú protiofenzívu v severnej Afrike pri El - Alameine a vytlačiť Rommelove vojská do Tunisu, kde v máji 1943 kapitulovali.

Prelom na bojiskách a Teheránska konferencia 1943

Tichomorí pri súostroví Midway sa Američanom podarilo v júni 1942 odraziť útok Japoncov a letecky zničiťjadro japonskej flotily. V auguste 1942 sa začali ťažké boje o Guadalcanal (Šalamúnove ostrovy), ktoré trvali až do februára 1943, keď nastal obrat v prospech USA. Nemecké velenie po neúspechu pri Moskve sústredilo svoje sily na juh s cieľom zmocniť sa naftových zdrojov na Kaukaze. Boje o prístupy k Stalingradu (Volgograd) sa začali v júli 1942. Nemecké vojská narazili na tvrdý odpor Červenej armády. Stalin si uvedomoval životnú nevyhnutnosť udržať pozície na Kaukaze, a preto sa v Stalingrade na 68 dní rozvinuli ťažké  boje priamo v uliciach mesta. Urputné boje, ťažkosti v zásobovaní i príchod krutej zimy vyčerpali nemecké jednotky natoľko, že sa 250 000 vojakov dostalo do obkľúčenia. Vo februári 1943 sa Nemci pri Stalingrade vzdali. Víťazstvo sovietskych zbraní podlomilo vojenskú silu Nemecka a zvýšilo medzinárodnú prestíž ZSSR. Znamenalo zásadný obrat na európskom bojisku počas druhej svetovej vojny. Červená armáda prešla na jar 1943 do protiútoku, prelomila obkľúčenie Leningradu a priblížila sa ku Kursku. Práve v júli 1943 pripravili Nemci protiofenzívu s nasadením obrovského množstva tankov a ťažkých zbraní. Pri dedinke Prochorovka došlo k najväčšej tankovej bitke v histórii, v ktorej proti sebe bojovalo 1200 tankov. Pri Kursku Červená armáda definitívne prevzala strategickú iniciatívu a Nemecko bolo prinútené prejsť k obrane. V júli 1943 sa spojenci vylodili na Sicílii v južnom Taliansku. Kríza Mussoliniho vlády vyvrcholila zvrhnutím fašistického režimu a zatknutím Mussoliniho. Nová talianska vláda však neprerušila styky s Nemeckom. Špeciálna nemecká jednotka oslobodila Mussoliniho z väzenia v horách a nemecká armáda okupovala sever krajiny. V októbri sa však talianska vláda pridala k spojencom a tak sa prehĺbila medzinárodná izolácia Nemecka. Pre upevnenie spolupráce troch veľmocí mala veľký význam Teheránska konferencia najvyšších predstaviteľov USA, Veľkej Británie a ZSSR, ktorá sa konala na konci roka 1943. Stalin, Churchill a Roosvelt sa dohodli na vojenských plánoch zničiť nemecké vojská, na povojnovej spolupráci a najmä na uskutočnení spojeneckej invázie cez La Manche do Francúzska do mája 1944.

Operácia Overlord - 6. jún 1944 a oslobodzovanie Európy

O otvorení druhého frontu vo Francúzsku sa rozhodovalo už dlhší čas. Veľká Británia navrhovala vytvoriť druhý front cez Balkán, kde chcela využiť silné protinacistické hnutie a súčasne zabrániť, aby strednú a južnú Európu okupoval Sovietsky zväz. Nakoniec však zvíťazil plán otvoriť druhý front na Západe. Na inváziu bolo potrebné zabezpečiť veľké množstvo plavidiel na prepravu vojakov i špeciálnej výzbroje. Aj Nemci sa na očakávané vylodenie spojencov pripravili vybudovaním obraného systému – tzv. Atlantického valu. Spojencom sa však podarilo v Nemcoch vyvolať dojem, že vylodenie sa uskutoční inde a tak sa ich rozsiahla operácia Overlord 6. júna 1944 v Normandii podarila. Veliteľom spojeneckých amerických, kanadských, britských jednotiek a spolu s nimi aj bojovníkov iných národov bol americký generál Dwight Eisenhower. Spojenci sa snažili využívať najmä letectvo a delostrelectvo, a šetriť životy svojich vojakov. V auguste vypuklo povstanie v Paríži a do septembra bolo oslobodené Francúzsko a veľká časť Belgicka. Nemecké vojská boli však stále bojaschopné. Červená armáda do leta 1944 oslobodila celé územie ZSSR a vstúpila do Poľska. Vo Varšave vypuklo protinacistické povstanie. Červená armáda však neposkytla povstalcom pomoc, hoci stála na druhom brehu Visly. Nacisti povstanie krvavo potlačili. Zahynulo 180 tisíc obyvateľov a mesto bolo na rozkaz Hitlera takmer úplne zničené. V Rumunsku a v Bulharsku sa uskutočnil protinacistický prevrat a obidva štáty pristúpili k protifašistickej koalícii. Juhoslovanská oslobodzovacia armáda na čele s Titom oslobodila väčšinu územia bývalej Juhoslávie a spolu s Červenou armádou aj Belehrad. Vzápätí Červená armáda vstúpila na územie Slovenska a začiatkom roka 1945 do Nemecka. Časť nemeckých generálov si uvedomovala bezvýchodiskovosť situácie a pokúšala sa nadviazať so Spojencami rozhovory o mieri. Atentát na Hitlera (júl 1944), ktorý pripravovali najvyššie nemecké vojenské kruhy, sa nevydaril. Naopak, Hitler vyzval armádu i nemecký národ na zúfalý odpor. Do armády boli povolaný aj 16 – ročný chlapci a starí muži. Anglo – americké letectvo nemilosrdne bombardovalo veľké nemecké mestá tzv. kobercovými náletmi. Počas dvoch náletov vo februári 1945 boli úplne zničené historické Drážďany, kde za jedinú noc zahynulo vyše 120 000 ľudí. Poslednou veľkou nemeckou vojenskou operáciou boli boje v Ardénach. Po jej neúspechu sa Nemci už len bránili. Anglo – americký spojenci dosiahli významné úspechy aj v Ázii a Tichomorí. Japonská ekonomika nestačila zásobovať armádu a ani obetavosť japonských vojakov, hraničiaca s fanatizmom, nedokázala zastaviť postup spojeneckých vojsk. Japonci považovali vzdanie sa v boji za urážku celej rodiny, preto pred zajatím volili radšej samovraždu. Príznačné boli obete mladých japonských letcov – samovrahov (kamikadze).

Jaltská konferencia - február 1945 a vznik OSN - apríl 1945

Blížiaci sa koniec vojny vyžadoval od spojencov koordináciu záverečných operácií i riešenie povojnových problémov. O tom sa rokovalo na konferencii Veľkej trojky v Jalte na Kryme vo februári 1945. Presne sa dohodli línie postupu spojeneckých vojsk v Európe i otázky povojnového usporiadania sveta. sovietsky zväz si zabezpečil sféry vplyvu v juhovýchodnej a strednej Európe. Rozhodlo sa o povojnovom rozdelení Nemecka do okupačných pásiem. Rokovalo sa aj o vstupe ZSSR do vojny proti Japonsku do troch mesiacov po skončení vojny v Európe. Nezhody však nastali pri riešení hraníc i zloženia vlády v Poľsku. Napokon sa Stalin, Churchill a Roosevelt dohodli na zvolaní konferencie Spojených národov na 25. apríla 1945 do San Francisca, kde mal byť prijatý definitívny text Charty Organizácie Spojených národov. OSN sa mala stať organizáciou na mierové riešenie povojnových konfliktov vo svete.

Kapitulácia Nemecka - 8. máj 1945

V polovici apríla 1945 začala červená armáda útok na Berlín a po ťažkých pouličných bojoch ho 2. mája dobyla. Niekoľko hodín predtým spáchal Hitler vo svojom hlavnom stane v Berlíne samovraždu. Keď vypuklo 5. mája 1945 Pražské povstanie, uskutočnili sovietske vojská poslednú operáciu druhej svetovej vojny v Európe. Kapitulácia nemeckých vojsk bola podpísaná 7. mája 1945 v Remeši a 8. mája 1945 v Berlíne na území obsadenom Červenou armádou. Na druhý deň sovietske vojská oslobodili aj Prahu. Najkrvavejšia vojna v dejinách Európy sa skončila.


Zaujímavosti

Pri Stalingrade zahynulo 1,1 mil. sovietskych vojakov a 800 tis. Nemcov. Zo 110 tis. nemeckých zajatcov ich 17 tis. zahynulo na následky zranení, od hladu i mrazu už na ceste do zajateckých táborov. Po vojne sa ich do Nemecka vrátilo iba 6 tisíc.

Americká armáda sa pri operácii Overlord mala vylodiť na dvoch plážach, ktoré nazvala Utah a Omaha. 6. júna 1944 medzi 8,00 - 9,00 hod. sa na pláži Omaha ocitli americké jednotky v ťažkej delostreleckej paľbe. Na pláži ostalo 2500 mŕtvych.

Nemecko kapitulovalo vlastne dvakrát - 7. mája 1942 v Remeši a 8. mája 1945 v Berlíne.

„Vojnu prehrá ten, kto urobí väčšie chyby.“
(A. HITLER)